Môj priateľ má také psychické problémy možno aj traumu z detstva, kedy ho otec neustále ponižoval. Necíti sa byť dosť dobrý. Neustále má pocit, že to čo robí nie je dosť dobrý, že to nikto nevidí a že musí robiť viac. Celý jeho život je jedna veľká tragédia… Keď sme sa spoznali, tak všetko bolo úžasné. Veľa sme si rozumeli, máme veľa spoločného. Cítila som s ním niečo, čo nikdy s nikým. Lenže postupom času sa to začalo meniť. Keď sa mu dostatočne nevenujem, vyvolá hádku. Že môj záujem o neho klesá a dáva mi to dosť zožrať. Navyše je hrozne žarlivy. Vymysli si v hlave svoj vlastný príbeh a príde s ním na mňa. V tej chvíli s ním nie je vôbec reč.

Ide do mňa kôstky typu som pre teba len kus handry, potrebuješ sa ma zbaviť, kašli na mňa, keď ti to vyhovuje, len ma ponizuješ, si úbohá, nezaslúziš si lásku, gratulujem potrestala si ma, prestaň ublizovat ľuďom, si slabá a predajňa …je toho veľa čo na mňa vždy vysype. Potom sa upokojí a začne sa ospravedlňovať, ako ho to mrzí, že to nechcel a takto je to furt dookola. Som z neho už unavená, ale stále ho milujem. Hovorím si, že keby na sebe pracoval, že by sa to dalo nejako zvládnuť. On o tom aj hovorí, že sa dostane vždy do nejakého stavu a aj keď nechce ich na mňa hnusný.

Hrozne ma to trápi. Poslednou dobou sa mi často stáva, že kvôli tomu mám veľké depresie, cítim sa zle, niekedy ani nie som schopná jesť, pretože mám stiahnutý žalúdok. Už ma unavuje to, ako sa stále hádame a nebaví ma to. Hrozne ma mrzí, že to všetko nejde bez hádok. Že stále musím trpieť a počúvať tie hnusné veci, čo mi hovorí. Potom na to nemôžem zabudnúť a furt sa mi to vybavuje a už neviem, ako ďalej. Možno si ani neuvedomuje, že takýmto správaním ma zrejme čoskoro stratí. Neviem, ako dlho ešte vydržím z jeho strany tieto urážky a hrozné správanie.